Slovenská technická univerzita v Bratislave

FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY

Katedra informatiky a výpočtovej techniky

Počítačová podpora programátorskej súťaže

Tímový projekt -- PONUKA

• Peter Kósa (kosa@decef.elf.stuba.sk)
• Peter Lopeň (lopenpet@decef.elf.stuba.sk)
• Richard Richter (virgo@fornax.sk)
• Róbert Trebula (trebular@decef.elf.stuba.sk)
• Ján Zázrivec (zazrivec@decef.elf.stuba.sk)

8. Október 2001

1 Zloženie tímu

• Peter Kósa (kosa@decef.elf.stuba.sk)
• Peter Lopeň (lopenpet@decef.elf.stuba.sk)
• Richard Richter (virgo@fornax.sk)
• Róbert Trebula (trebular@decef.elf.stuba.sk)
• Ján Zázrivec (zazrivec@decef.elf.stuba.sk)

Peter Kósa ovláda programovacie jazyky C/C++, Pascal, Perl, Lisp, Prolog a Basic, ako aj prácu v prostredí Visual C++ (MFC). Ide o zdatného programátora, pričom jeho doménou je operačný systém Windows 9x. Disponuje skúsenosťami s tímovým projektom z roku 1999/2000. Jeho záverečným projektom bolo prepracovanie knižnice TINY do grafického prostredia s využitím MFC.

Peter Lopeň ovláda jazyky C/C++, Lisp, Pascal a Prolog, pričom programuje ako pod Unix, tak aj pod Windows. V rámci záverečného projektu sa oboznámil s technológiu COM/DCOM a získal skúsenosti s prácou v tíme. Popri štúdiu sa venuje vývoju aplikácií v prostredí Microsoft Visual C++.

Richard Richter programuje v jazykoch Java, C/C++, Pascal, Lisp a Prolog. Jeho doménou je Unix, pričom intenzívne používa aj shell-skripty. Vo svojom záverečnom projekte sa venoval objektovému operačnému systému. Má pracovné skúsenosti s prácou v tíme na projekte distribuovanej aplikácie (Java) s webovským rozhraním (JSP), kde spoznal aj technológie CORBA, JMS, JDBC a ďalšie najmä javovské technológie.

Róbert Trebula aktívne používa programovacie jazyky C/C++, Pascal, Perl, Lisp a Prolog. Má veľké skúsenosti s administráciou unixových strojov, ako aj s programovaním v prostredí Unixu. Zaoberal sa aj programovaním na strane web-servera (perl/CGI, PHP/SQL), ako aj sieťových aplikácií (TCP, HTTP). Vo svojom záverečnom projekte sa venoval vizualizácii RBAC politík. V súčasnosti pracuje popri štúdiu ako systémový administrátor.

Ján Zázrivec má skúsenosti s programovaním v jazykoch C/C++, PHP, Pascal, Lisp a Prolog, pričom preferuje programovanie v prostredí Unixu, ktoré veľmi dobre pozná. Jeho záverečný projekt sa venoval problematike rozpoznávania vzorov pomocou neurónových sietí. Momentálne pracuje popri štúdiu ako programátor, pričom sa venuje portovaniu aplikácií z prostredia Windows na Linux.

2 Motivácia

Vybrali sme si tému projektu Počítačová podpora programátorskej súťaže (PROG), pretože viacerí členovia tímu majú skúsenosti s programovaním aplikácií podobného typu (je tu zastúpený model klient-server). Celý projekt je možné riešiť niekoľkými spôsobmi, čo nám dáva šancu využiť maximum našich znalostí. Rovnako tak nás láka programovanie platformovo nezávislých aplikácií (ide tu najmä o platformovú nezávislosť klienta -- súťažiaceho).

Pri projekte môžme využiť celú škálu našich vedomostí získaných počas štúdia, ako aj mnohé skúsenosti nadobudnuté pri práci popri štúdiu. V neposlednom rade je tu samozrejme vôľa realizovať čo najlepší projekt, ktorý bude skutočne užitočný a úspešne nasadený -- aby bol s nami zákazník maximálne spokojný.

3 Čo môžeme poskytnúť

Po predbežných jednaniach máme nasledovnú predstavu o tom, do akej miery by plánovaný systém mal byť schopný podporovať programátorskú súťaž:

• Mal by vedieť prijímať zadania a následne ich spracovať -- a to buď automaticky alebo ich poslať rozhodcovi, pričom chovanie je možné nastaviť. Rovnako tak by mal systém informovať o priebežnom stave súťaže. Je tu možnosť realizovať špecializovaného klienta pre súťažiaceho alebo realizovať tento modul ako webovskú aplikáciu, pričom k tomuto riešeniu sa prikláňame -- kladie nižšie požiadavky na klienta, nakoľko prehliadač WWW je dnes skutočne takmer všade (pre klienta to teda bude jediná požiadavka priamo súvisiaca so systémom). Druhou možnosťou odovzdávania zadania je e-mail, čo zrejme v korešpondenčnom kole bude bežnejší spôsob.
• Systém by mal podporovať automatické vyhodnocovanie odovzdaných zadaní. Toto realizuje samotná aplikácia, resp. jeden z jej modulov. Systém by obsahoval sadu testovacích vstupov, tieto by špecifickým (dopredu známym) spôsobom predával testovanému odovzdanému programu, pričom by sa výstup porovnával s požadovaným výstupom. Takto je možné plne testovať presne špecifikovaný program. Tu sa zrejme uplatní nízkoúrovňové programovanie, prípadne shell-skripty (ktoré sú veľmi vhodné pre prácu s textami). Aj z tohto dôvodu by bolo dobré, keby serverová časť systému bežala na unixovom stroji, ale nie je to nutná podmienka (napr. jazyk Perl je použiteľný aj pod Windowsom a tiež je ideálny na prácu s textom).
• Serverová časť bude obsahovať aj rozhodcovský modul, ktorý bude slúžiť na administráciu systému počas súťaže. Tento modul umožní nastaviť parametre systému pre konkrétnu súťaž. Je možné, že bude existovať viacero rôznych modulov pre rozhodcov -- v závislosti od typu súťaže (korešpondenčná, jednodňová, apod.). Toto riešenie bude umožnené modulárnou architektúrou serverovej časti systému. Aj v prípade rozhodcov sa uvažuje o webovskom užívateľskom rozhraní.
• Pri práci na systéme môžeme využiť naše znalosti mnohých programovacích jazykov -- C, C++, Java, Pascal, Lisp, Prolog. Našou snahou ale bude vyriešiť systém tak, aby použitie nového jazyka na súťaži bola len administratívna práca a nevyžadovala od rozhodcu znalosti samotného jazyka. Stačilo by špecifikovať napríklad len kompilátor.

4 Zdroje potrebné na realizáciu projektu

Napriek tomu, že vo voľbe technológií máme obrovský priestor, predsa len máme isté preferencie, čo sa týka ich voľby. Na webovské rozhranie sa zrejme použije technológia JSP, pričom ako alternatíva pripadá do úvahy PHP, resp. Perl. Webovská aplikácia by v prípade JSP bola poháňaná web-serverom Tomcat, ktorý je referenčnou implementáciou štandardu JSP. Hlavná časť aplikácie zrejme bude v maximálnej miere realizovaná v jazyku Java, čo bude najmä v spojení s JSP technológiou na web-serveri elegantné riešenie. Môžme tak využiť širokú škálu enterprise technológií, ktoré sú na jazyk Java naviazané. Činnosti spojené s kompiláciou a testovaním odovzdaných zadaní budú ale zrejme realizované spôsobom viac závislým na platforme, čo bude mať jasné výhody najmä v jednoduchosti a pružnosti takéhoto riešenia. Uvažuje sa teda o moduloch založených na skriptoch, alebo využijeme naše skúsenosti so systémovým programovaním v prostredí Unixu a takéto moduly budú naprogramované v jazyku C. Každopádne je na serverovú časť systému preferovaný operačný systém Unix.

Z vyššie uvedeného vyplýva zhruba nasledovné:

• Pre klientov je potrebný web-browser (predpokladá sa schoponosť uploadu), netreba žiadne ďalšie vybavenie. Druhou alternatívou je klient elektronickej pošty. Mala by postačovať ktorákoľvek z možností.
• Operačný systém unixového typu (buď Linux, alebo robustnejšie riešenie, ako je napríklad Solaris). Na konkrétnej distribúcii nezáleží.
• Web-server s podporou JSP -- čo bude Tomcat. Produkt je voľne použiteľný, navyše sa jedná o referenčnú implementáciu, čo dáva isté záruky.
• Na implementáciu použijeme JDK (Java 2 Standard Edition), GCC, prípadne Perl, shell-skripty, a podobne -- v závislosti na povahe konkrétneho modulu. Všetky tieto riešenia sú dostupné zadarmo.
• Hardvérové nároky závisia najmä od rozsahu nasadenia. Odbaviť korešpondenčné kolo pre tridsať súťažiacich musí zvládnuť bežný linuxový server -- konfigurácia na úrovni Pentia 133 s 64 MB RAM musí postačovať. Súťažným kolom konaným v jeden deň s počtom tímov nad dvadsať by sa ale dala v špičkách vyťažiť aj výrazne lepšia konfigurácia. Možnosť pracovať na robustných riešeniach Sun/Solaris by bola absolútne ideálna.

5 Preferované poradie projektov

1. PROG
2. KONF
3. ROBOCUP