Úvod

 

Hlavným cieľom nášho tímu bolo objektívne zhodnotiť vypracovanie špecifikácie a analýzy tímového projektu Katedrového informačného systému v  podaní tímu č. 8 .

Vzhľadom na rozdelenie projektu do samostatných celkov sa aj náš tím rozhodol

rozdeliť posudok do nasledujúcich častí :

1. Knižnica a výskumná činnosť posudzuje Henrieta Czereová

2. Personalistika posudzuje Ľubomír Blaškovič

3. Predmety (Pedagogika) posudzuje Ľuboslav Lišaník

4. Služobné cesty posudzuje Patrik Madliak

5. Projekty a skúšky s komisiou posudzuje Juraj Lányi

Všeobecné postrehy :

 

a) Formálna stránka - Celý text vypracovaného projektu sa vyznačuje peknou úpravou ako aj prehľadnosťou. Štruktúra dokumentu je prehľadná a čitateľná, aj keď nie všetky časti dodržujú tú istú postupnosť.

WWW stránky obsahujú všetky potrebné informácie. Stránky sú stručné a informatívne aj keď chýba plán projektu. Iste silne zapôsobia tmavým pozadím, na ktorom sú biele písmená.

 

b) Obsahová stránka - Členovia tímu č. 8 si úlohy rozdelili len v Pláne

projektu a ich mená sa ďalej v texte nevyskytujú. Každá časť dokumentu by mala mať pripísané meno člena tímu, ktorý danú časť vypracoval, čo by urýchlilo vypracovanie posudku na danú časť vzhľadom na rozsiahlosť celého projektu. Vhodné by bolo dodržať aj šruktúrovanie na jednotlivé podsystémy tak ako vypracovaná śpecifikácia.

 

 

Úvod

V úvode nie sú poskytnuté tieto informácie o členoch riešiteľského kolektívu. Pomerne stručne je opísaný riešený problém. Nieje uvedený vývojový prostriedok, v ktorom bude KIS implentovaný, a teda ani odôvodnený jeho výber, softvérové nároky systému, zvolená architektúra systému, prípadne jej obrázok (uvedené len v ponuke). Nie je riešená otázka bezpečnosti a ochrany prístupu do systému, typy užívateľov, ktorí budú pracovať v systéme.

Špecifikácia

Je členená na jednotlivé podsystémy, tak ako bola rozdelená medzi členov kolektívu. Každá obsahuje tri časti : hlavná úloha, základné akcie a základné entity. Hlavná úloha každej časti podsystému je popísaná dosť stručne, chýba popis na čo bude kladený dôraz pri implementácií podsystému. Časť základné entity je podobne zjednodušená skoro až na vymenovanie atribútov.

 

Analýza

Skladá sa z výstupov použitého CASE prostriedku, takže výstupy spĺňajú požadovanú formu a obsah. Táto časť obsahuje všetky potrebné diagramy. Pozitívne je, že sú prehľadne a so všetkými náležitosťami uvedené aj relačné vzťahy medzi atribútmi. Jednotlivé atribúty entít nie sú popísané. V niektorých diagramoch majú slovné popisy tokov slabú informačnú hodnotu. Toky napojené na úložisko údajov sú pomenované názvom úložiska, iné toky sú označené slovom data. Nie je jasné, prečo sú potom uvádzané.

 

  1. Knižnica a výskumná činnosť vypracovala ( Henrieta Czereová )

    2.  

    Posudok ku špecifikácii

    Špecifikácia problému tejto časti je komentovaná veľmi stručne, bodovo a takisto

    som postrádala bližšie komentovanie daných funkcií, hoci názvy sú dosť výstižné.

    Takže špecifikácia požiadaviek pripomína analýzu už podrobným určením atribútov dátových entít .

    Pripomienkou k tejto časti je aj fakt, že nie všetci študenti aj zamestnanci sú aj členmi knižnice, lebo aj v knižnici na katedre informatiky sa vedú členovia knižnice, ktorí majú čitateľský preukaz .

     

    V špecifikácii problému nie sú takisto opísané žiadne podmienky funkčnosti - napr. maximálna doba vypožičania publikácie, alebo následky straty publikácie danou osobou .

     

    Ďalej sa v tejto časti medzi základnými akciami spomína rezervácia publikácie, ale žiadne ďalšie informácie sa o tejto akcii nenachádzajú ani v špecifikácii, ani v analýze .

     

    Posudok ku analýze a návrhu

    Nakoľko dátové entity sú v analýze rozšírené o nové atribúty , alebo názvy atribútov sú označované v skratke, tak pri popise atribútov ku dátovej entite som postrádala komentáre, čo daný atribút znamená . Ku typom atribútov sme sa už vyjadrili v  úvode posudku na (str. 1).

    Čo sa týka popisu entít v relačnom modely RM, v  úvode sa vyskytuje

    vysvetlivka dátových vzťahov 1:1

    1:N >> ,

    avšak v RM sú používané aj značenia , ktoré nie sú popísané a bežný čitateľ, ktorý neovláda Yourdonovu notáciu, nemusí daným značeniam rozumieť.

     

    Čo sa týka samotného relačného modelu, ako aj Informačných tokov, tieto 2 diagramy sú dobre spracované ako aj prehľadné, čo znamená, že prostriedok

    CASE poskytuje dobré nástroje pre vývoj týchto diagramov. A oceňujem, že údaje sa v diagramoch neprekrývajú . Táto časť obsahuje všetky potrebné časti a rieši najdôležitejšie problémy knižnice a výskumnej činnosti .

     

     

     

     

  2. Personalitika. vypracoval ( Ľubomír Blaškovič)

    3.  

    Posudok ku špecifikácii

    Špecifikácia subsystému personalistika je po obsahovej stránke kompletná až na niekoľko výhrad, ktoré uvediem neskôr.

    Špecifikácia problému po formálnej stránke skôr pripomína analýzu ako špecifikáciu požiadaviek. Je komentovaná veľmi stručne, bodovo. Chýbal mi podrobnejší popis k jednotlivým funkciám subsystému.

    V subsystéme nie sú určené skupiny užívateľov a ich oprávnenia pracovať s jednotlivými časťami personalistiky. Pri takomto prístupe by sa mohlo napríklad stať, že študent bude mocť pracovať s databázou zamestnancov katedry. Pre odborníka je jasné, že takýto prístup ja nezmysel a že autor implicitne predpokladá, že pracovať s touto časťou bude osoba z personálneho oddelenia, avšak keďže je špecifikácia vypracovávaná pre zákazníka ( ktorý je vo väčšine prípadov laik ) je vhodné uviesť aj skupiny užívateľov.

     

    Posudok ku analýze a návrhu

    Entitno relačný diagram pre daný subsystém je podľa môjho názoru úplný a prehľadný. Je vidieť, že CASE prostriedky poskytujú veľmi silné nástroje pre vývoj diagramov a samotný návrh aplikácií.

    Jediná výhrada k analýze a návrhu problému je, že pri popise atribútov v relačnom modeli Personalistika uvádza všetky entity ktoré prichádzajú do styku so subsystémov (ako napríklad predmety, projekty, publikácie atď.), čo zneprehľadňuje čo patrý do subsystému personalistika. Taktiež som postrádal popisy k daným atribútom v jednotlivých entitách, aj napriek tomu že sú názvy týchto atribútov dosť výstižné a intuitívne.

  3. Pedagogika. vypracoval ( Ľuboslav Lišaník)

    4. V popise akcií, ktoré táto časť poskytuje je uvedený prístup študentov k informáciam prostredníctvom web-u. Túto voľbu hodnotím ako vysoko pozitívnu, pretože údaje budú prístupné prakticky z každého miesta.

    Pravdepodobne nevhodne zaradený atribút prednášateľ v entite predmety študenta. Daný predmet prednáša v jednom roku pre všetkých študentov tá istá osoba resp. osoby takže logicky by mal byť atribútom entity predmet vzhľadom na redundanciu dát.

    Zo špecifikácie ani návrhu som nepochopil ako ako je počítané s pokračovaním štúdia na katedre v ďalších rokoch. Chýba archivácia dát o predmetoch a výsledkoch študenta za uplynulé roky.

    Z vypísaných atribútov pre predmet nie je možné zadefinovať žiadne obmedzenia pre výber predmetu, alebo otvorenie predmetu, čiže tieto kontroly je opať potrebné robiť ručne.

    Diagramy a vzťahy uvedené v časti analýza sú navrhnuté správne.

     

  4. Služobné cesty. vypracoval ( Patrik Madliak)

Táto časť je vzhľadom na svoju jednoduchosť dobre navrhnutá. Základná entita služobná cesta obsahuje všetky potrebné atribúty. V úvode chýba podrobnejší popis požiadavok kladených na evidenciu ciest. Nie je vyriešená otázka prístupu. Chýba funkcionalita pre archiváciu.

DFD diagramy sú prehľadné a zrozumiteľné. Entito-relačné diagramy sú navrhnuté správne, obsahujú všetky potrebné informácie.

 

5. Projekty. vypracoval (Juraj Lányi)

V porovnaní s úrovňou iných častí má táto časť dobre spracovanú špecifikáciu. Tento návrh riešenia problematiky ovšem neumožňuje stanoviť dátum odovzdania projektu (nádväznosť na kontrolu plnenia) a určiť recenzenta (s prípadnou evidenciou hodnotenia). V relačnom diagrame s veľkou pravdpodobnosťou

vzťah téma – predmet by mal mať opačnú kardinalitu. V diagrame tokov informácií je asi chyba, lebo entita predmet/projekt nemá vstupný tok.

 

6. Štátnice

Tiež dobre špecifikovaná časť systému. Ocenenie si zaslúži väzba na odmeňovanie externistov. Silná je možnosť pružnej tvorby typu rôznych typov komisií.

 

 

 

 

Záver

Zdá sa, že tím číslo 8 má problematiku KIS pomerne dobre zanalyzovanú – čo bude mať iste pozitívny vplyv v etape implementácie.

 

Od predkladaného dokumentu sa očakáva, že splní veľmi presne stanovené požiadavky z dokumentačného hľadiska vzhľadom na súvisiaci softvérový proces. Pochopenie problematiky je nutnou požiadavkou na splnenie týchto požiadaviek, nie však postačujúcou.

 

Konštatovali sme nedostatky nasledujúceho charakteru (uvedené len najpodstatnejšie):